Slovensko mešká s aktualizáciou kľúčového Národného energetického a klimatického plánu. Namiesto toho predstavitelia slovenskej vlády oznamujú jeden nezmyselný megalomanský projekt za druhým. Podľa Klimatickej koalície je užitočnosť projektov ako sú vodné nádrže, kontroverzné plány na zachytávanie uhlíka, podpora fosílneho plynu, vodíka, či ďalšia jadrová elektráreň, diskutabilná. Chýba im dôsledné vyčíslenie prínosov a nákladov, vrátane uváženia a plánovania toho, čo je najlepšie pre Slovensko. Teda presne to, čo má popísať energeticko klimatický plán. V neposlednom rade je Slovensko podľa Európskej centrálnej banky najhoršie pripravenou krajinou eurozóny na najdôležitejšie hrozby najbližších desaťročí. 

 

Revíziu Národného energetického a klimatického plánu (NECP) mali členské štáty predložiť Európskej komisii do 30. júna 2024. Súčasťou procesu malo byť aj verejné pripomienkovanie, ktoré však doteraz nezačalo. Plán má určiť, ako bude Slovensko postupovať v oblasti energetiky s cieľom splniť klimatické ciele. Obsahovať má nielen výpočet opatrení na znižovanie emisií v rôznych sektoroch a s tým súvisiace technológie či investičné projekty, ale aj návrh ako podporiť obyvateľov ohrozených energetickou chudobou.

“Projekty, ktoré predstavuje vláda sú často drahé a ich realizácia trvá príliš dlho. My vieme a potrebujeme rozvíjať oblasti, ktoré máme hneď po ruke: obnovu budov, využívanie tepelných čerpadiel, slnečnej, veternej a geotermálnej energie a mnoho iných rýchlejších opatrení, ktoré pomáhajú znižovať emisie a osvedčujú sa aj pri rozvoji miestnej ekonomiky. O tých sa však zväčša mlčí,” povedala Dana Mareková, koordinátorka Klimatickej koalície.

Z dostupnej verzie Národného energetického a klimatického plánu z augusta 2023 nie je možné určiť, či niektoré čísla ministerstvá nestihli od roku 2018 aktualizovať alebo to skutočne tak plánujú. Napríklad v texte je uvedený záväzný cieľ Európskej únie pre podiel energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030 aspoň 32 %, ten sa však zvýšil na minimálne 42,5 %. Tým pádom aj Slovenský cieľ, 23 %, ktorý Plán uvádza, je veľmi nízky a podľa pripomienok Európskej komisie má byť na úrovni 35 %.

“Z textu tiež nie je jasné či sa v teplárenstve len nahradí uhlie fosílnym plynom a biomasou alebo aj oveľa lepším využívaním tepelných čerpadiel a geotermálnej energie. Podľa štúdie EEB je Slovensko najhoršou krajinou EÚ v plánovanej výrobe tepla z tepelných čerpadiel na obyvateľa do roku 2030. V dobrej viere dúfam, že je to len tým, že v NECP neboli dostatočne dopracované kapitoly o vykurovaní tepelnými čerpadlami a geotermálnou energiou. Veď výroba tepelných čerpadiel na Slovensku rýchlo rastie,” uviedol Juraj Melichár, koordinátor Priateľov Zeme-CEPA.

Dôležitým faktorom je aj súčasný stav slovenských financií a predpoklad vývoja do budúcna. Zo štúdie Európskej centrálnej banky vyplýva, že Slovensko je najhoršie z krajín eurozóny v otázkach prípravy na klimatickú zmenu, deficitu rozpočtu, digitalizácie, demografického starnutia a výdavkov na obranu.

“Keď krajina čelí viacerým krízam súčasne, nemôžem strieľať od boku ale potrebuje kvalitne plánovať, do čoho investuje na základe premyslenej stratégie a analýz. To je dôležité nielen kvôli klimatickým cieľom ale aj aby sme financie použili efektívne tam a pre tých, kde je to naozaj treba. Na Slovensku však počúvame o megalomanských investíciách bez akéhokoľvek posúdenia,” uzavrela Dana Mareková, koordinátorka Klimatickej koalície.

 

Kontakty:

Juraj Melichár, Priatelia Zeme – CEPA, melichar@priateliazeme.sk, 0902 264 332

Dana Mareková, Klimatická koalícia, dana.marekova@gmail.com, 0908 524 246

 

Prílohy

Preklad: Denník E, Slovenské verejné financie sú na starnutie obyvateľstva či klimatické zmeny pripravené najhoršie.

Zdroj: Olesen et al. Green heat for all – A review of the necessity and feasibility of a just and green heat transition. 2023. European Environmental Bureau, Rue des Deux Eglises 14-16, B-1000 Brussels, www.eeb.org