Návrh zákona o strategických investíciách z dielne ministerstva dopravy podľa mimovládnych organizácií významne zasahuje do vlastníckych práv, je nedemokratický a neústavný. Zásadným spôsobom obmedzuje kompetencie samospráv, keďže umožňuje realizovať investície aj v rozpore s ich územnými plánmi. Zákon obsahuje toľko hrubých zásahov do práv občanov, že organizácie ho žiadajú stiahnuť. 25 organizácií a iniciatív spustilo k zákonu zber podpisov pod hromadnú pripomienku, ktorá za jedno popoludnie získala viac ako 1 500 podpisov.

 

Ministerstvo dopravy a výstavby SR predložilo 10. januára do skráteného pripomienkového konania zákon o mimoriadnych opatreniach pre strategické investície. Podľa organizácií na to neexistuje dôvod a lehotu 7 pracovných dní na pripomienkovanie považujú za nedostatočnú. Deklarovaným dôvodom predloženia zákona je meškajúca transpozícia európskej smernice, ktorá sa týka budovania transeurópskej dopravnej siete. Podstatná časť zákona sa však venuje novej úprave strategických investícií, pričom je zmätočná, duplicitná a ústavne problematická.

 

“Návrh zákona obsahuje toľko hrubých zásahov do práv bežných ľudí, že ho podľa nás treba stiahnuť a celý prepracovať. Investor získa neporovnateľne väčšie práva ako vyvlastňovaný občan, napríklad bude môcť vstúpiť na váš majetok ešte skôr, než budete vyvlastnený. Vláda vďaka tomuto návrhu môže prevalcovať samosprávy, keďže v rozpore s ich územným plánom môže presadiť stavbu na území obce alebo VÚC. Ak raz vláda rozhodne, že nejaká investícia bude povýšená na tzv. strategickú, potom to bude mať neobmedzenú platnosť a na neobmedzený čas tak zasiahne do vlastníckych práv bežných ľudí na dotknutom území,” upozorňuje Ivana Figuli, právnička VIA IURIS.

 

Čo je strategická investícia je v zákone definované veľmi vágne a otvára možnosť takto označiť prakticky akýkoľvek verejný projekt bez hlbšieho skúmania, v rozpore s územnými plánmi obcí. Strategickou investíciou sa môže stať aj projekt v rozpore s dlhodobými stratégiami Slovenskej republiky, čo vyvoláva obavy z rýchleho schvaľovania projektov, ktoré by poškodzovali životné prostredie alebo neboli v súlade s dlhodobými záväzkami Slovenska v oblastiach ochrany klímy a biodiverzity.

 

“V  momente vydania osvedčenia investor dostáva od vlády v podstate divokú kartu, a to na neobmedzenú dobu. Tá mu zabezpečí formálne posudzovanie vplyvov na životné prostredie v lehote, v rámci ktorej  je prakticky nemožné reagovať. Zároveň získava prístup na akékoľvek pozemky a do ktorýchkoľvek stavieb, a vlastník s tým nemôže nič urobiť. Územné plány nemajú žiadnu váhu, čo môže výrazne narušiť plány samospráv na rozvoj územia. Aj v časti, ktorá sa venuje transpozícii smernice, ide ministerstvo nad rámec potrebnej úpravy zákona a dokonca proti princípom uvedeným v smernici, ktoré hovoria, že táto legislatíva nemá znižovať štandardy ochrany životného prostredia,” uzavrela Martina Paulíková zo Slatinky, ktorá pôsobí vo WWF Slovensko.

 

Kontakty pre médiá:

Ivana Figuli, právnička VIA IURIS: 0915 038 609

Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS: 0905 560 159
Martina Paulíková, WWF Slovensko: 0915 811 195

 

 

Pod hromadnú pripomienku sa podpísali organizácie:

VIA IURIS, WWF Slovensko, Pre prírodu, Klíma ťa potrebuje, Priatelia Zeme – CEPA, Znepokojené matky, Chceme zdravú krajinu, Združenie Slatinka, Transparency International Slovensko, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, o.z. PRALES, Greenpeace Slovensko, Centrum pre trvaloudržateľné alternatívy – CEPTA, Pre Dolinu, Asociácia detských lesných klubov na Slovensku, Klimatická koalícia, Združenie obcí Ekotorysa, Nadácia AEVIS, Centrum pre filantropiu n. o., iniciatíva Bratislava otvorene, iniciatíva My sme les, iniciatíva Nestrácajme čas!, OZ Kopčianska lipka, CEEV Živica a o.z. Ursia.