Minimálne do roku 2030 máme dostatok zdrojov na to, aby sme sa posunuli v sektore životného prostredia ako krajina ďalej. Otázne ostáva, či a ako ich dokážeme využiť.
Program Slovensko prináša investície pre zelenšiu a prepojenejšiu krajinu
Najväčší balík peňazí v súčasnosti ponúka Program Slovensko, cez ktorý sú spravované nové eurofondy na obdobie 2021-2027. Program sľubuje zjednodušenie a zefektívnenie eurofondového procesu, pre ľahšie presúvanie peňazí medzi jednotlivými investičnými prioritami bez potrebného súhlasu Európskej únie. V rámci tohto programu je 4,2 miliardy vyčlenených na sekciu Zelenšie Slovensko, ktorá sa opiera o európsky cieľ politiky 2, čo je Zelenšia a nízkouhlíková Európa.
Investície by mali podporiť energetickú efektívnosť, znižovanie emisií skleníkových plynov, energiu z obnoviteľných zdrojov i uskladňovanie energie, čo reflektuje globálnu situáciu a potrebu znižovať závislosť slovenskej ekonomiky od ruských energetických zdrojov. Podporiť by sa mali aj investície na adaptačné opatrenia na zmenu klímy, prístupnosť k vode, posilnenie ochrany prírody, biodiverzity, zelenej infraštruktúry, ale aj udržateľnej mestskej mobility.
Do ochrany prírody a podpory biodiverzity by sa malo investovať 721 miliónov eur. Na podporu chránených častí krajiny je vyčlenených 248 miliónov, prieskumu, sanácii a monitoringu environmentálnych záťaží prislúcha čiastka vo výške 239 miliónov. Časť by mala ísť na rozvoj zdravšieho života v mestách a obciach pomocou investícii do mestskej mobility (891 miliónov), medzi nimi aj investície do ekologickej verejnej dopravy (491 miliónov) a cyklodopravy (100 miliónov.)
V sektore dopravy sa ráta s ďalšími 2 miliardami eur, pričom cieľom je prepojenejšie Slovensko. Sľubuje sa rozvoj inteligentnej, bezpečnej, udržateľnej transeurópskej dopravnej siete, ale aj vnútroštátnej, regionálnej a miestnej mobility.
Dekarbonizácia priemyslu pomocou Modernizačného fondu
Cieľom Modernizačného fondu je podpora transpozície na nízkouhlíkovú ekonomiku. Investovať 5 miliárd eur by sa malo s cieľom znižovania emisií v teplárenstve i v priemysle a výstavba obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
Európska investičná banka v októbri minulého roka potvrdila schému štátnej pomoci na dekarbonizáciu priemyslu. Jej výška je odhadovaná na 750 miliónov eur na obdobie od 2022 do 2030. Cieli na podporu opatrení na dekarbonizáciu, energetickú efektívnosť v priemyselných zariadeniach, ktoré nepredlžujú využívanie tuhých fosílnych palív. To by malo viesť k zníženiu skleníkových plynov, postupnému vyraďovaniu fosílnych palív, lepšej energetickej účinnosti, ale aj spravodlivému prechodu v regiónoch, ktoré sú závislé od uhlíka. Zámerom schémy je prispieť k znižovaniu emisií skleníkových plynov prostredníctvom podpory projektov na dekarbonizáciu priemyslu, ktoré povedú k úsporám primárnej energie, zníženiu konečnej spotreby energie a k zavedeniu vyspelých environmentálnych technológií do priemyselnej výroby.
Od roku 2021 je schválená aj schéma štátnej pomoci pre oblasť teplárenstva a pre podporu výroby elektriny z OZE. Tá je cielená predovšetkým na zlepšenie energetickej efektívnosti, modernizáciu energetických systémov vrátane rozvodov tepla na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom. Tiež na uskladňovanie energie a smart riešení pre rozvody tepla, na zvýšenie podielu elektriny a tepla vyrobeného zariadeniami na vysoko účinnú kombinovanú výrobu elektriny a tepla. Do roka 2030 je plánovaná výška výdavkov 1 miliarda eur.
Do podpory výroby elektriny z OZE by sa malo investovať 400 miliónov eur do roka 2030. Podporia sa investície do výstavby, rekonštrukcie a modernizácie zariadení na výrobu elektriny z OZE. Cieľom je zvýšiť podiel tejto energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe v Slovenskej republike.
Plán obnovy ako cesta k zelenej ekonomike
Na cestu tranzície v ústrety zelenej ekonomike sú z Plánu obnovy vyčlenené 3 miliardy eur. Reformy a investície v tejto oblasti reagujú na ambiciózne ciele na dosiahnutie uhlíkovej neutrality v Európskej únii do roku 2050 a zároveň redukciu skleníkových plynov minimálne o 55% do roku 2030 v porovnaní s rokom 1990.
Oblasť Zelená ekonomika v Pláne obnovy je zložená z piatich kľúčových komponentov. Prvým sú OZE a energetická infraštruktúra, v rámci ktorého sa majú podporovať investície do výstavby nových kapacít OZE a modernizácii už existujúcich. Druhým je obnova budov. Podporí sa výstavba nových úsporných verejných budov, obnova už existujúcich vo verejnom aj súkromnom vlastníctve, vrátane desiatok tisíc rodinných domov, s dôrazom na zlepšenie tepelnoizolačných vlastností, výmenu neefektívnych zdrojov tepla a teplej vody a aplikáciu adaptačných opatrení na zmenu klímy. Ďalším komponentom je udržateľná doprava, ktorá sa má skvalitniť za pomoci investícii do ekologickej dopravy, rekonštrukcie železníc, výstavby cyklotrás, ale aj reformami v oblasti strategického plánovania dopravnej infraštruktúry. Štvrtá časť sa venuje dekarbonizácii priemyslu, čo je jedným z hlavných cieľov SR pri transformácii ekonomiky na nízkouhlíkovú. Piaty komponent sa zameriava na adaptáciu na klimatickú zmenu, čo sa má dosiahnuť pomocou adaptačných reforiem a investícii. Rozšíriť by sa mali bezzásahové časti chránených území a národných parkov, očakáva sa aj renaturácia vodných tokov a znižovanie vplyvu prírodných katastrof.
Poslednou, novou kapitolou Plánu obnovy, je REPowerEU, vďaka ktorej má Slovensko získať ďalšie prostriedky na nové zelené opatrenia. Jej cieľom je oslobodiť Európu do roku 2030 od ruských fosílnych palív a rovnako aj boj s klimatickou krízou. Venuje sa štyrom hlavným oblastiam, a to energetike a povoľovacím procesom, obnove a spravovaniu budov, udržateľnej doprave a rozvoju zelených zručností. Zahŕňa šesť nových reforiem a investície v hodnote 403 miliónov.
Fond na spravodlivú transformáciu pomôže najviac zasiahnutým regiónom
Fond na spravodlivú transformáciu je jedným z kľúčových nástrojov Európskej únie na podporu regiónov pri prechode ku klimatickej neutralite do roku 2050. Zameriava sa predovšetkým na územia, ktoré sú najviac postihnuté prechodom k neutralite. Jeho hlavným cieľom je zmierniť vplyv transformácie financovaním diverzifikácie a modernizácie miestneho hospodárstva a zmiernením negatívnych dôsledkov pre zamestnanosť. Fond podporuje investície do oblastí digitálnej prepojiteľnosti, podpory čistej energie, znižovania emisií, obnovy priemyselných lokalít či rekvalifikácii pracovníkov.
Fond je poskytovaný všetkým členským štátom únie, najviac financií však dostanú najviac transformáciou zasiahnuté regióny, ktoré sú závislé na fosílnych palivách. Na Slovensku bol identifikovaný región hornej Nitry a vybrané okresy Košického kraja. Pre Slovensko bolo v rámci Fondu pre spravodlivú transformáciu vyčlenených 459 miliónov eur, pričom značná časť pochádza z nástroja NextGeneration EU a zvyšná časť z Viacročného finančného rámca na roky 2021-2027.
Sociálny klimatický fond by mal pomôcť v boji proti energetickej chudobe
V rámci úsilia dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, Európska únia plánuje zavedenie ďalších požiadaviek na zníženie emisií v stavebníctve a doprave. Aby bol klimatický prechod férový a inkluzívny, Komisia navrhla vytvoriť Sociálny klimatický fond. Ten by mal pomôcť najviac zasiahnutých domácnostiam, malým podnikom a cestujúcim, ktorí sú najviac zasiahnutí energetickou a dopravnou chudobou. Fond je súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55.
Sociálny fond by mal financovať konkrétne opatrenia na riešenie energetickej chudoby a chudoby v oblasti mobility, a to ako v krátkodobom, tak aj v dlhodobom horizonte. Európsky parlament ho schválil v apríli 2023 a pre nadobudnutie platnosti čaká na schválenie Rady. Slovensko by mohlo z fondu získať 1,5 miliardy eur.
Autorka textu: Adriána Henčeková
Autor fotografie: Przemyslaw Reinfus
Tento článok vznikol s podporou Európskej klimatickej iniciatívy (EUKI)
