REPowerEU má za cieľ ukončiť závislosť štátov Európskej únie od ruských fosílnych palív úsporou energie, diverzifikáciou dodávok a urýchlením prechodu na čistú energiu. Žiadaným výsledkom je odolnejší a bezpečnejší energetický systém. Plán vznikol v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajine, ktorá významne ovplyvnila hospodárstvo aj celú spoločnosť EÚ. Opatrenie REPowerEU sa stal aj súčasťou upraveného slovenského Plánu obnovy a odolnosti.
Rusko-ukrajinský konflikt priniesol nielen ťaživú náladu do spoločnosti, ale narušil aj celosvetový trh s energiami. Európska komisia na to zareagovala a vytvorila v máji roku 2022 plán REPowerEU, ktorá by mala pomáhať členským štátom šetriť energiu, vyrábať ju čistú, diverzifikovať dodávky energie a rozumne kombinovať investície s reformami. Tieto opatrenia by mali viesť k štrukturálnej transformácii energetického systému EÚ.
Vďaka zavedeným opatreniam sa už podarilo znížiť množstvo dodávaného plynu z Ruska, zo 41% v auguste 2021 na 8% od septembra nasledujúceho roka, ukázali dáta Európskej komisie. Celkovo EÚ znížila svoj dopyt po plyne od augusta 2022 do marca 2023 o 18% v porovnaní s predchádzajúcim päťročným priemerom za rovnaké obdobie. Stanoveným cieľom bolo dosiahnuť minimálne 15%.
Nie fosílne palivá, ale obnoviteľné zdroje
Podľa odborníkov by však nemalo byť cieľom len hľadať iné zdroje plynu, ale oslobodzovať sa od fosílnych palív celkovo. Na to reaguje aj plán REPowerEU, ktorý urýchľuje ekologickú transformáciu a podnecuje rozsiahle investície do energie z obnoviteľných zdrojov. Tempo inštalácii obnoviteľnej energie sa zdá sa, zrýchlilo. V roku 2022 bolo nainštalovaných celkovo 16 GW veternej energie a 41 GW solárnej, čo je nárast v oboch prípadoch takmer o 50% v porovnaní s predošlým rokom.
Práve solárna energia hrá kľúčovú rolu pri prechode k čistej energii a fotovoltické zariadenia sú jednou z technológii, ktoré možno zaviesť najrýchlejšie. Preto komisia stanovila cieľovú hodnotu plánu REPowerEU, aby sa do roku 2025 nainštalovali nové fotovoltické zariadenia s kapacitou 320 GW, čo je viac ako dvojnásobok súčasného stavu. Do roku 2030 by to malo byť 600 GW. To je zakotvené aj v Solárnej stratégii EÚ, ktorý okrem tohto cieľa predstavuje aj súbor iniciatív na povoľovanie projektov obnoviteľnej energie, ktoré sa odrážajú v revidovanej smernici o obnoviteľnej energii.
Pôvodne stanoveným cieľom bolo mať do roku 2030 v energetickom mixe EÚ 40% z obnoviteľných zdrojov, ktorý sa v marci 2023 zvýšil na 45% v nadväznosti na balík opatrení Fit for 55. To by takmer zdvojnásobilo existujúci podiel obnoviteľnej energie v EÚ. Vzhľadom na výzvy, ktorým čelím aj tým, ktoré ešte prídu je, zdá sa, potrebné stanoviť jasnú pozíciu vo vzťahu k obnoviteľným zdrojom energie.
Ciele krátkodobé aj vzdialené
Plán REPowerEU je štruktúrovaný do niekoľkých bodov, ktoré možno rozdeliť na krátkodobé a strednodobé opatrenia. Medzi krátkodobé patrí nadväzovanie stabilných partnerstiev s novými spoľahlivými dodávateľmi energie s ohľadom na budúcu spoluprácu v oblasti obnoviteľných a nízko emisných plynov. Týkajú sa tiež urýchlenia projektov v technologickej oblasti, ako fotovoltika, veterná energia, obnoviteľný vodík či zvýšenie produkcie biometánu. To by malo pomôcť EÚ znížiť dovoz ruského plynu takmer o 70 miliárd metrov kubických. Súčasťou týchto krátkodobých opatrení je aj spoločná európska platforma, prostredníctvom ktorej môžu členské štáty únie nakupovať zemný plyn, skvapalnený zemný plyn a vodík.
Strednodobé opatrenia s cieľom implementácie do roku 2027 zahŕňajú formuláciu nových plánov REPowerEU na národných úrovniach pre každý členský štát. Zameriavajú sa tiež na posilnenie priemyselnej dekarbonizácie, uľahčenie a urýchlenie udeľovania povolení pre obnoviteľné zdroje energie a tiež projekty pre zvýšenie objemu obnoviteľného vodíka, ktorý by poháňal európsky priemysel. Viaceré strednodobé opatrenia sú späté s balíkom Fit for 55, ktorým EÚ definovala svoje ciele na rok 2030 smerom k uhlíkovej neutralite.
Ako je na tom Slovensko
Slovensko sa v podiele obnoviteľných zdrojov energie so súčasnými necelými 23% nachádza na chvoste členských štátov. Pomedzi nich je aj pomerne málo ambiciózne a do roku 2030 tento podiel plánuje zvýšiť len o štyri percentá, ukazujú dáta energetického think-tanku Ember.
K zlepšeniu situácie by mohlo prispieť, že kapitola REPowerEU bola v júni 2023 oficiálne zaradená do aktualizovaného slovenského Plánu obnovy a odolnosti. Slovensko v ňom navrhlo niekoľko zmien pôvodného plánu, medzi inými práve aj širší rozsah obnoviteľných zdrojov energie, na ktoré možno získať finančnú podporu. Kapitola REPowerEU obsahuje šesť nových reforiem, štyri nové a rovnaký počet rozšírených investícií, ktoré už boli súčasťou plánu. Tieto reformy sprevádzané investíciami by mali výrazne prispieť k zelenej transformácii. Vymedzujú oblasti vhodné na rozvoj veternej energie a tepelných čerpadiel a tiež zjednodušujú postupy pripojenia obnoviteľných zdrojov energie do sústavy. Kapitola sa venuje aj opatreniam na zvýšenie energetickej efektívnosti, investíciám na podporu rodinám ohrozeným energetickou chudobou, ako aj opatrenia na urýchlenie osvojenia si zelených zručností zo strany pracovníkov.
Reforma na podporu udržateľnej energetiky sľubuje vytvorenie priaznivého prostredia pre rýchlu a efektívnu realizáciu projektov nahrádzania fosílnych palív týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov, zelenej transformácie a dekarbonizácie Slovenska. To si vyžaduje zefektívnenie a urýchlenie postupov vydávania povolení, najmä ak ide o tie environmentálne. V rámci toho by sa mali zjednodušiť postupy environmentálneho posudzovania projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (takzvaná EIA).
Ako je REPowerEU financovaný
Plán REPowerEU si vyžaduje rozsiahle investície a reformy. Na nich sa mobilizuje takmer 300 miliárd eur, pričom 72 miliárd by malo pochádzať z grantov a 225 miliárd z úverov. Základom tohto financovania je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti (Recovery and Resilience Facility). Až 95% financií by sa malo použiť na urýchlenie a rozšírenie prechodu na čistú energiu.
Financovanie grantov sa poskytuje z inovačného fondu (60%) a z predaja emisných kvót systému obchodovania s emisiami (40%). Výška grantov pre každý členský štát sa prideľuje na základe vzorca, v ktorom sa zohľadňujú kritéria politiky súdržnosti, závislosť členských štátov od fosílnych palív, ale aj zvýšenie investičných cien.
Členské štáty môžu presunúť vyše 5 miliárd eur z pobrexitovej adaptačnej rezervy do Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na financovanie opatrení REPowerEU. Slovensko požiadalo, aby jeho podiel na pobrexitovej adaptačnej rezerve vo výške 36,3 milióna eur bol prevedený na plán. Vďaka týmto finančným prostriedkom, ktoré doplnili grant pridelený Slovensku na kapitolu REPowerEU vo výške 366,4 milióna eur, sa hodnota schváleného upraveného plánu zvyšuje na 6,4 miliardy eur.
Autorka textu: Adriána Henčeková
Autor fotografie: ALEXANDRE LALLEMAND
Tento článok vznikol s podporou Európskej klimatickej iniciatívy (EUKI)