Po tom, ako sa takmer stotisíc delegátov vrátilo z Dubaja do svojich národných realít, zostalo niekoľko vecí, ktoré treba o konferencii COP28 povedať. Výsledok, ako tomu už býva každý rok, nebol ideálny. Konferencia odštartovala veľkolepým oznámením dohody “loss and damage” a zoznamom krajín, ktoré poskytnú ako prvé peniaze na jej naplnenie. Neskôr prišla ďalšia dobrá správa v podobe trojnásobného zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie a dvojnásobného zvýšenia energetickej účinnosti do roku 2030.

Akékoľvek nádeje na ďalšie dobré správy sa však rýchlo vytratili pri príprave záverečného textu. Finálny text obsahuje niekoľko dobrých častí, o ktoré bolo potrebné bojovať. Zároveň však poukazuje na odvrátenú stranu sveta, ktorá sa stále snaží vyrovnať s naliehavosťou klimatickej krízy.

 

Obavy, spojené s faktom, že organizujúca krajinou COPu, Spojené arabské emiráty sú jednou z krajín OPEC-u, navyše na čele s prezidentom zastávajúcim pozíciu generálneho riaditeľa jednej z najväčších ropných spoločností, boli, zdá sa, celkom na mieste.

Sultán Al Džábir väčšinou povzbudzoval krajiny, aby konali jednotne a dosiahli tak ambiciózny výsledok. Tento ideálny obraz však narušilo jeho nešťastné vyhlásenie o vedeckých základoch pre postupné vyraďovanie fosílnych palív a skutočnosťou, že OPEC aktívne loboval za oslabenie znenia konečných textov.

 

Plenárne zasadnutia boli plné zástupcov zo Saudskej Arábie a ďalších krajín OPEC, ktoré bojovali proti postupnému vyradeniu fosílnych palív, čo bol najpálčivejší bod tohtoročnej konferencie. Avšak ostatné krajiny sa postavili na odpor  a v určitom bode to dokonca vyzeralo, že tento rok to bol boj celého sveta proti Saudskej Arábii, resp. krajinám OPEC-u.

 

Na druhej strane sa nielen hlavní predstavitelia OSN snažili dotlačiť delegátov k dohodám založených na vedeckých poznatkoch. Po zverejnení prvého návrhu najviac očakávaného textu sa zdalo, že väčšina krajín si uvedomila, že už nie je čas držať sa svojich červených čiar v detailoch a vyzeralo to, že sa zjednotili, aby bojovali za hlavné body. Viac ako 130 krajín sa zjednotilo, aby presadili v texte znenie o postupnom vyraďovaní fosílnych palív. Mnoho krajín pritom po zverejnení prvého veľmi slabého návrhu textu opakovalo jedno: “Neprijateľné”

 

Svoju úlohu zohrali aj občianske organizácie so zástupcami z celého sveta. Ako každý rok boli aj teraz environmentálne a ľudskoprávne organizácie neodmysliteľnou súčasťou COPu. Po prvýkrát vôbec sa v tejto geografickej oblasti konali protesty, hoci len na pôde modrej zóny COP28 – malého ohraničeného sveta, kde boli možné aj veci, ktoré sú bežne v Spojených arabských emirátoch zakázané.

 

Tieto malé výhry boli možné ale nie jednoduché. Každým rokom sú protesty na COP viac ohraničené a viac kontrolované. Tento rok boli aktivisti na pokraji zúrivosti kvôli obsiahlym kontrolám, cenzúre transparentov či dokonca rušeniu plánovaných protestov.

V posledných dňoch sa protesty zosilňovali a tlak bol čoraz viac viditeľnejší. Hlavným posolstvom pre rokujúcich delegátov bolo udržať líniu, nielen metaforickú, ale aj skutočnú, mimo pléna.

 

Konečný text neobsahoval očakávané slovné spojenie “postupného vyraďovania”. Namiesto toho sa zrodil kompromis. “Prechod z” fosílnych palív bola formulácia, na ktorej sa nakoniec dohodli. Nielen to, ale aj konštatovanie potreby dodržiavať vedecké poznatky. Tieto dva body sa zdali byť  novými historickými krokmi v texte. Avšak, hoci to znie až neuveriteľne, muselo to byť vyjednané v najteplejšom roku v histórii, keď na celom svete sledujeme čoraz extrémnejšie klimatické udalosti.

 

Môže sa zdať, že celý obsiahly program konferencie COP28 sa zúžil iba na formuláciu o vyraďovaní fosílnych palív. Finálny text má však v sebe ešte niekoľko znepokojujúcich bodov. Zmienky o “prechodných” palivách, zachytávaní a ukladaní oxidu uhličitého, jadrovej energii a ďalšie formulácie, ktoré sa stále snažia otvárať cestu ropnému priemyslu, aby mohol pokračovať vo svojich deštruktívnych aktivitách, to všetko sú výkričníky, ktoré nám pripomínajú, že boj sa ešte zďaleka neskončil.

 

Nehovoriac o tom, že text o adaptácii bol čistým sklamaním a nechal túto tému otvorenú pre budúci rok. Rámec fondu na kompenzáciu škôd a strát sa síce dohodol, ale tiež nie je ideálny a stále sú otvorené otázky týkajúce sa jeho financovania. Skutočne dobrou správou však je, že ciele pre obnoviteľné zdroje a ich efektívnosť nie sú iba postrannými sľubmi, ale sú zahrnuté v konečnom texte.

 

Záverečná reč Al Džábira bola plná superlatívov o tom čo sa podarilo dosiahnuť. Toto zjavne nebolo adekvátne ohodnotenie výsledku. Áno, prechod z fosílnych palív je skutočne to, čo potrebujeme a teda ako taký by sa text mohol označiť za historický. Avšak celkový záverečný text má ďaleko od prelomového, nakoľko stále obsahuje medzery a zbytočné, nejasné alebo dokonca škodlivé body. Ak niečo dáva svetu signál, že éra fosílnych palív by sa už mohla skončiť, nie je to zmluva ako celok. Bola to ochota väčšiny krajín nasledovať vedu a vidieť skutočnú potrebu klimatických opatrení.

 

Nakoniec, ako povedal António Guterres oponentom odstúpenia od fosílnych palív: “Či sa vám to páči alebo nie, postupné vyradenie fosílnych palív je nevyhnutné. Dúfajme, že nepríde príliš neskoro.”

 

Autorka: Lucia Szabová

Foto: UN Framerwok Convention for Climate Change