Zásada „nespôsobiť žiadnu významnú škodu“ má za cieľ nepodporovať také ekonomické aktivity, ktoré by významne škodili niektorému aspektu životného prostredia. Do not significant harm (DNSH) princíp alebo po slovensky zásada nespôsobovať významné škody bola prijatá v snahe podporiť ciele európskej Zelenej dohody. Tento princíp je jadrom klasifikačného systému environmentálne udržateľných ekonomických činností.
Podľa DNSH princípu podnikateľské aktivity, ktoré významne prispievajú k jednému z environmentálnych cieľov taxonómie Európskej únie (EÚ), nesmú poškodzovať žiadne z ostatných.
Taxonómia ako nástroj na klasifikáciu udržateľných činností
Taxonómia EÚ pre trvalo udržateľné aktivity, bežne označovaná iba ako taxonómia EÚ, je snahou o klasifikačný systém pre finančné trhy, ktorý by podporil spoločné chápanie udržateľnosti. Taxonómiu si možno predstaviť ako slovník definujúci, ktoré ekonomické aktivity sa dajú považovať za udržateľné. Nepredpisuje konkrétne sektory alebo podniky, do ktorých sú finančné trhy povinné investovať, ale klasifikuje environmentálne udržateľné hospodárske činnosti. V skratke by sme mohli povedať, že ide o nástroj transparentnosti určený na smerovanie kapitálových tokov smerom k udržateľnosti.
Hlavnou výzvou, ktorej v súčasnosti čelia investori a finančné inštitúcie je správna identifikácia aktivít a príjmov a ich zosúladenie so spomínanou taxonómiou. To zahŕňa pozitívne hodnotenie, že oprávnená činnosť spĺňa príslušné požiadavky taxonómie, teda aby podstatne prispela aspoň k jednému z jej šiestich cieľov a zároveň nespôsobila žiadne významné škody (DNSH) žiadnemu ďalšiemu.
Tri podmienky k udržateľnosti
Na to, aby sa považovali ekonomické aktivity za udržateľné, budú musieť spĺňať tri podmienky. Prvou je práve „podstatný príspevok“ k environmentálnym cieľom.
Konkrétne ide o týchto šesť cieľov:
- zmierňovanie klimatickej zmeny
- adaptácia na klimatickú zmenu a prevencia pred prírodnými nebezpečenstvami
- udržateľné využívanie a ochrana vodných i morských zdrojov
- prechod na obehové hospodárstvo a manažment technologických rizík
- boj proti znečisteniu ovzdušia, vody a pôdy
- ochrana a obnova biodiverzity a ekosystému
Druhá, berúc do úvahy životný cyklus produktu alebo služby, činnosti, ktoré nesmú poškodiť žiaden z uvedených cieľov, teda nespôsobiť žiadnu „významnú škodu“ (DNSH). Treťou podmienkou je, že hospodárske činnosti sa musia vykonávať v súlade s minimálnymi sociálnymi zárukami v súlade s medzinárodnými usmerneniami a dohovormi.
Európska komisia v roku 2022 nariadila, aby spoločnosti zverejnili svoju spôsobilosť a následne v roku 2023 bolo týmto spoločnostiam nariadené zverejňovať širšie kľúčové ukazovatele výkonnosti, vrátane údajov o ich zosúlaďovaní.
Čo treba vedieť o zásade DNSH
Zásada povedie k obmedzeniu investícii do činností, ktoré významne poškodzujú životné prostredie. Ide napríklad o činnosti, pri ktorých sa nehospodárne využíva vstupný materiál alebo také, ktoré generujú veľké množstvá skleníkových plynov alebo odpadov. Konkrétne činnosti, rovnako ako aj spôsoby, ako môžu podniky prispievať k podpore cieľov sú upravené v Nariadení Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2020/852.
V prvom rade, zásada sa teda vzťahuje k šiestim oblastiam v nadväznosti na ciele popísané vyššie. Po druhé, keďže slúži na podporu cieľov Zelenej dohody, je zrejmé, že platí v celej Európskej únii. Po tretie, premieta sa aj do poskytovania verenej podpory, ako jedná z foriem investície. Niektorí poskytovatelia už riešia, ako stanoviť, či plánovaný projekt je alebo nie je v súlade so zásadami DNHS princípu.
Implementácia taxonómie na úrovni štátov
Nariadenie o taxonómii vychádza z ustanovení zmluvy o vnútornom trhu. Odráža sa v tom skutočnosť, že medzinárodne záväzky v oblasti klímy a udržateľného rastu podnietia členské štáty k zavedeniu vlastných systémov klasifikácie a označovania na smerovanie investícii. To by mohlo potenciálne viesť k roztrieštenosti, odrádzaniu od cezhraničných investícii, a s tým k narušeniu integrácie kapitálových trhov EÚ. Taxonómia preto stanovuje spoločný rámec, ktoré majú členské štáty uplatňovať pri zavádzaní požiadaviek pre podniky vo vnútri štátov, pokiaľ ide o vykazovanie, ale aj klasifikáciu finančných produktov.
Táto zjavná zložitosť, rovnako ako aj úroveň technickej špecifikácie na implementáciu si vyžaduje dostatočné vnútroštátne administratívne aj právne kapacity na uplatňovanie taxonómie, ale aj na monitorovanie jej uplatňovania zo strany podnikov. Na to bol zriadený vo februári 2021 nástroj technickej podpory (TSI), ktorý poskytuje technickú expertízu šitú na mieru členským štátom pri navrhovaní a implementovaní reforiem. To využilo už Fínsko aj Česko, ktoré predložili projekty týkajúce sa vývoja metodík a usmernení na implementáciu DNSH na vnútroštátnej úrovni.
Okrem toho bol v roku 2023 uvedený v rámci TSI vlajkový projekt pre viacero krajín s názvom „Integrácia environmentálnych rozmerov do verejných financií – Implementácia princípu nespôsobovať významné škody (DNSH) do programov verejného financovania.“ Ten mal za cieľ podporiť vývoj a pilotné overenie národných usmernení pre aplikáciu DNSH princípu, jeho integráciu do vnútroštátnych procesov riadenia verejných financií, a tiež výmenu osvedčených postupov a vzájomné partnerské učenie.
Aj keď sa usmernenia pre jednotlivé krajiny stále formujú a ďalej definujú, vyššie spomenuté pravidlá už možno považovať za doplnok k procesom podávania žiadostí o financovanie z EÚ. Ponúkajú transparentnosť, ktorá je žiadúca, a tiež spoločný jazyk na zlepšenie investičných tokov do udržateľných činností, ktoré prispejú k splneniu cieľov a záväzkov vyplývajúcich z Európskej zelenej dohody.
Autorka textu: Adriána Henčeková
Autor fotografie: Kouji Tsuru
Tento článok vznikol s podporou Európskej klimatickej iniciatívy (EUKI)
