Súd zákonnosť postupu štátu pri Málinci nepotvrdil, žalobu odmietol z procesných dôvodov
Bratislava, 8. septembra 2026 – Minister životného prostredia Tomáš Taraba klame verejnosť, keď rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave prezentuje ako potvrdenie zákonnosti postupu štátu pri projekte prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec – Látky. Súd sa zákonnosťou postupu ministerstva a rozhodnutím vlády vôbec nezaoberal. Žalobu odmietol z procesných dôvodov a k jej vecnej podstate sa nedostal. Žalobcovia – Združenie Čechánky, Združenie Slatinka, Klima Fokus zastupujúci Klimatickú koalíciu, VIA IURIS a JUDr. Renáta Endrödyová voči tomuto rozhodnutiu podajú sťažnosť na Najvyšší správny súd.
„Odmietnutie žaloby nie je potvrdením zákonnosti rozhodnutí, ktoré sme napadli. Súd nekonštatoval, či ministerstva a vláda postupovali podľa zákona. Jednoducho sa posudzovaniu zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ani postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal vôbec nevenoval. Preto je zavádzajúce hovoriť o víťazstve štátu alebo o potvrdení zákonnosti jeho postupu,“ uviedla právnička Ivana Figuli z VIA IURIS.
Združenie Čechánky, Združenie Slatinka, Klima Fokus zastupujúci Klimatickú koalíciu, VIA IURIS a JUDr. Renáta Endrödyová sa žalobou domáhali súdneho preskúmania zákonnosti rozhodnutí súvisiacich s prípravou projektu PVE Málinec – Látky. Správny súd však dospel k záveru, že uznesenie vlády, ktoré bolo predmetom žaloby, nemôže v rámci správneho súdnictva preskúmavať.
Ministerstvo životného prostredia vo svojej reakcii na rozhodnutie súdu tvrdí, že súd potvrdil zákonný postup rezortu pri prípravných a prieskumných prácach a že štát pri projekte nevybočil zo zákonného rámca. Takéto zovšeobecnenie však podľa žalobcov vytvára mylný dojem, že súd vec preskúmal a dal štátu za pravdu. To sa nestalo.
„V žalobe sme poukazovali na prípady z praxe, kedy už súdy pripustili aj súdny prieskum uznesenia vlády, ktoré je podľa našej legislatívy v princípe z prieskumu vylúčené. Správny súd našu argumentáciu odignoroval a napadnuté uznesenie vlády odmietol preskúmať. Keďže s jeho argumentáciou sa zas nestotožňujeme my, voči tomuto rozhodnutiu podáme kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd,“ uviedla za žalobcov Renáta Endrödyová.
Prípad Málinec zároveň podľa žalobcov upozorňuje na širší problém, a to na skutočnosť, že zainteresovaná verejnosť sa podľa súčasnej legislatívy nedokáže účinne brániť rozhodnutiam štátu, ktoré môžu mať významné dopady nie len na životy jednotlivcov, ale aj na životné prostredie.
„Tento problém, kedy súdy odmietajú preskúmavať uznesenia vlády, nie je nový a stretávame sa s ním aj v ďalších environmentálnych prípadoch. Napriek tomu považujeme za správne a potrebné žaloby podávať a o súdnu ochranu životného prostredia žiadať. Je nevyhnutné tento systémový nedostatok odstrániť,“ uviedla Figuli.
Právo na prístup k súdu v environmentálnych veciach pritom nie je okrajovou otázkou. Európska komisia dlhodobo upozorňuje na problém s nepreskúmateľnosťou uznesení vlády s dopadom na životné prostredie, ako prekážkou prístupu k spravodlivosti v environmentálnych veciach. V tejto veci dokonca vedie voči Slovensku konanie, takzvaný infringement.
“Príliš často sa stretávame s tým, že v oblasti ochrany životného prostredia vláda alebo ministerstvá postupujú v rozpore so zákonom a formálne neexistuje reálna možnosť domôcť sa jeho dodržiavania pred nezávislým súdom. Slovensko potrebuje systém, v ktorom sa zákonnosť zásadných rozhodnutí štátu dá skutočne preskúmať, nie systém, v ktorom sa súd k meritu veci pre procesné prekážky vôbec nedostane,“ uzavrela Endrödyová.