Ochranári a organizácie čelia útokom, situácia sa zhoršuje
4.6.2026 – Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Via Iuris a Klimatická koalícia upozorňujú, že situácia v oblasti ochrany životného prostredia sa zhoršuje. Ochranári a organizácie čelia dezinformáciám, či dokonca fyzickým útokom. Dlhodobo prichádza k oslabovaniu práva verejnosti na informácie, účasti na rozhodovaní a prístupu k spravodlivosti v environmentálnych otázkach.
Organizácie predložili pripomienky k návrhu Národnej správy o implementácii Aarhuského dohovoru v Slovenskej republike. Tento dokument pravidelne hodnotí, ako Slovensko napĺňa záväzky vyplývajúce z Aarhuského dohovoru v oblasti prístupu verejnosti k environmentálnym informáciám, účasti na rozhodovacích procesoch a prístupu k súdnej ochrane v otázkach životného prostredia. Správa je súčasťou medzinárodného monitoringu plnenia dohovoru a predstavuje oficiálne stanovisko štátu k stavu environmentálnej demokracie na Slovensku.
„Podmienky pre environmentálne organizácie sa podľa nášho hodnotenia zhoršili. Čoraz častejšie sa stretávame s verbálnymi útokmi, dezinformačnými kampaňami, obťažovaním či vyhrážkami voči jednotlivcom a organizáciám, ktoré sa venujú ochrane životného prostredia. Tieto javy negatívne ovplyvňujú priestor pre fungovanie občianskej spoločnosti a verejnú účasť na environmentálnom rozhodovaní,“ uviedla Lenka Vestenická zo Slovenského národného strediska pre ľudské práva
Aarhuský dohovor patrí medzi kľúčové medzinárodné dokumenty na ochranu environmentálnych práv. Jeho základom je prístup k informáciám o životnom prostredí, účasť verejnosti na rozhodovaní a možnosť domáhať sa ochrany práv pred nezávislými orgánmi. Podľa organizácií však Slovensko v poslednom období prijíma opatrenia, ktoré tieto princípy oslabujú.
„Závažné výhrady máme aj k legislatívnym zmenám, ktoré podľa nášho názoru výrazne obmedzili možnosti verejnosti a dotknutých samospráv zapájať sa do procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Taktiež bol oslabený prístup k informáciám a procesné práva verejnosti v konaniach týkajúcich sa ochrany prírody, čo podľa nás nie je v súlade s cieľmi Aarhuského dohovoru,” povedala právnička VIA IURIS Ivana Figuli.
Organizácie zároveň kritizujú nedostatok transparentnosti, efektívnej komunikácie a zapájania verejnosti pri schvaľovaní strategických projektov štátu s významným dopadom na životné prostredie. Ako príklad uvádzajú projekt prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, pri ktorom podľa nich neboli dostatočne prerokované a zohľadnené pripomienky verejnosti ani odborné námietky. Upozorňujú, že pri projektoch s významnými environmentálnymi a spoločenskými dopadmi je otvorený dialóg a dôsledné vyhodnotenie pripomienok nevyhnutnou súčasťou rozhodovacieho procesu.
„Za problematické považujeme aj čoraz častejšie využívanie skráteného legislatívneho konania a obchádzanie štandardných procesov verejného pripomienkovania. Takýto postup podľa nás obmedzuje možnosti verejnosti zapájať sa do tvorby legislatívy, oslabuje transparentnosť rozhodovania a znižuje kvalitu prijímaných environmentálnych opatrení,“ uviedla Ľubica Trubíniová z Klimatickej koalície.
Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, Via Iuris a Klimatická koalícia preto vyzývajú štátne orgány, aby pri príprave legislatívnych zmien a strategických rozhodnutí dôsledne rešpektovali medzinárodné záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Aarhuského dohovoru. Posilňovanie transparentnosti, prístupu k informáciám a účasti verejnosti podľa nich nie je prekážkou rozvoja, ale základným predpokladom dôvery občanov v demokratické inštitúcie a efektívnej ochrany životného prostredia.Link na pripomienky k návrhu Národnej správy o implementácii Aarhuského dohovoru v SR.