Enviromentálne životné minimum
Veríme, že každý človek má mať prístup k tomu, čo potrebuje pre bezpečný a dôstojný život – bez ohľadu na vek, miesto bydliska, zdravotný stav či výšku príjmu.
Čo je Environmentálne životné minimum
Environmentálne životné minimum prináša odborný rámec, ktorý pomenúva základné podmienky dôstojného života v meniacom sa svete.
Vzniklo na základe spolupráce odborníčok a odborníkov z oblasti sociálnej politiky, zdravotníctva, práva, bezpečnosti, klimatických vied a verejnej správy.
- Jakub Csabay, M.A., MPhil., Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK
- Mgr. Zuzana Fialová, PhD. - Klimatická koalícia
- Mgr. Andrea Figulová, PhD. - Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK
- Mgr. Richard Filčák, MSc. PhD. - Centrum spoločenských a psychologických vied SAV
- Mgr. Lýdia Marošiová - Výskumná agentúra Krajinka
- Ing. arch. Ivana Nemethová - Fakulta architektúry a dizajnu STU, Znepokojené matky
- doc. Mgr. Richard Sťahel, PhD. - Filozofický ústav SAV
- Mgr. Miroslava Šudila Žilinská, PhD. - Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV
- MUDr. Miroslav Šuta
- Dr. Mark Taylor - London School of Hygiene and Tropical Medicine
- Mgr. Lenka Vestenická - Slovenské národné stredisko pre ľudské práva
Prečo je to potrebné?
- Bez základných podmienok pre život nie sú možné ani základné ľudské práva.
- Životné prostredie nie je nadstavba , ale základná podmienka prežitia jednotlivcov aj spoločnosti.
- Férová spoločnosť garantuje dôstojné podmienky na život všetkým skupinám obyvateľstva.
- Namiesto peňažných dávok potrebujeme zabezpečiť minimálny štandard dostupnosti základných služieb a komodít.
- Opierame sa o medzinárodné právo, vedu, rozhodnutia súdov a ich odporúčania.
Právo na život, zdravie či ľudskú dôstojnosť nemožno oddeliť od podmienok, ktoré život umožňujú. Prečo sa prístup k vode, potrave, energii a bezpečnému prostrediu stáva základnou podmienkou napĺňania ľudských práv v čase klimatickej zmeny? Pozrite si filozofické a právne východiská Environmentálneho životného minima a spôsob, ako sa táto téma opiera o medzinárodné dohody, rozhodnutia súdov aj súčasné vedecké poznanie.
Voda je základ života. Bez nej neexistuje zdravie, dôstojný život ani fungujúca spoločnosť. Autorka sa venuje prístupu k pitnej vode, kvalite vodných zdrojov a výzvam, ktoré prinášajú sucho, znečistenie a klimatická zmena. Prináša odporúčania, ako zabezpečiť dostupnosť vody pre všetkých obyvateľov Slovenska aj v meniacich sa klimatických podmienkach.
Ako zabezpečiť, aby si každý mohol dovoliť zdravé a výživné jedlo aj v čase sucha, rastúcich cien potravín a klimatických extrémov? Prístup k primeranej výžive je základným ľudským právom. Klimatická kríza ovplyvňuje ceny potravín, poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť. Autorka identifikuje najohrozenejšie skupiny obyvateľstva a prináša konkrétne odporúčania pre tvorbu verejných politík – od podpory školského stravovania až po systémovú pomoc domácnostiam ohrozeným chudobou.
Právo na bývanie neznamená len mať strechu nad hlavou. Ako zabezpečiť, aby domov poskytoval ochranu pred horúčavami, zimou, povodňami a ďalšími klimatickými rizikami? Autorka ukazuje, prečo sa kvalita bývania stáva čoraz dôležitejšou podmienkou zdravia, bezpečnosti a dôstojného života a aké riešenia môžu pomôcť posilniť odolnosť domácností.
Mobilita nesmie byť luxus. Dostupná, bezpečná a cenovo primeraná doprava je nevyhnutnou podmienkou prístupu k práci, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti aj spoločenskému životu. Autorka prináša návrhy riešení dopravnej chudoby, podpory verejnej dopravy, pešej a cyklistickej mobility a odporúčania pre tvorbu politík, ktoré znižujú nerovnosti medzi regiónmi a sociálnymi skupinami.
Zdravie ľudí sa netvorí len v ambulanciách a nemocniciach. Ovplyvňuje ho aj kvalita ovzdušia, dostupnosť zelene, extrémne horúčavy či bezpečnosť vody a potravín. Klimatická zmena zvyšuje zdravotné riziká. Autori identifikujú najohrozenejšie skupiny a prinášajú odporúčania pre verejné politiky, ktoré pomáhajú predchádzať chorobám a posilňovať odolnosť spoločnosti.
Duševné zdravie ovplyvňujú aj podmienky, v ktorých žijeme. Autorka skúma, ako klimatická kríza, extrémne počasie, osamelosť či strata kontaktu s prírodou vplývajú na psychickú pohodu ľudí. Prináša odporúčania, ako vytvárať prostredie, ktoré podporuje duševné zdravie, odolnosť komunít a pocit bezpečia v meniacich sa podmienkach.
Právo na prácu v spravodlivých a priaznivých podmienkach nesmie končiť tam, kde začínajú horúčavy. Autorka približuje, ako klimatická zmena ovplyvňuje zdravie, bezpečnosť a kvalitu pracovného života, a prináša odporúčania pre zamestnávateľov, verejné inštitúcie a tvorcov politík, ako pripraviť pracoviská na nové klimatické riziká.
Vzdelanie je jedným z najúčinnejších nástrojov, ako sa pripraviť na dôsledky klimatickej zmeny. Ľudia potrebujú vedomosti a zručnosti, aby sa vedeli orientovať v klimatickej zmene, rozpoznávať zavádzajúce informácie a aktívne sa podieľať na riešeniach. Autorka prináša odporúčania, ako posilňovať klimatické vzdelávanie, kvalitné informovanie verejnosti a rozvoj zručností potrebných pre život v meniacich sa podmienkach.
Prečo nám záleží na krajine, v ktorej žijeme? Príroda a krajina nie sú len zdrojom surovín alebo miestom na oddych.Krajina formuje naše spomienky, identitu aj pocit spolupatričnosti. Lesy, lúky, rieky, historické miesta či kultúrne pamiatky nie sú len súčasťou prostredia, ale aj spoločného dedičstva. Kapitola otvára otázku, ako zabezpečiť prístup k týmto hodnotám a zároveň ich chrániť a rozvíjať v čase klimatickej zmeny.
Prístup k energii nie je len otázkou účtov za elektrinu. Ovplyvňuje zdravie, bývanie, vzdelávanie aj kvalitu života. Energetická chudoba zasahuje najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Aurorka a autor prinášajú návrhy riešení, ktoré pomáhajú zabezpečiť dostupnú, spoľahlivú a udržateľnú energiu pre každého.
Bezpečnosť neznamená len reagovať, keď katastrofa nastane.Znamená predovšetkým pripravenosť. Včasné varovanie, kvalitné krízové plánovanie a silné miestne komunity môžu účinne pomáhať chrániť životy, zdravie a majetok ľudí v čase rastúcich klimatických a bezpečnostných rizík.
Rozhodnutia o krajine, energiách, doprave či verejných investíciách ovplyvňujú život nás všetkých. Práva na informácie, účasť na rozhodovaní a možnosti brániť podmienky dôstojného života nemôžu byť len na papieri. Aktívne zapojenie verejnosti je dôležitou súčasťou klimatickej aj sociálnej spravodlivosti a základom sociálneho zmieru pri tvorbe verejných politík.
Kde sa to
dá využiť?
- ✓ tvorba verejných politík
- ✓ legislatívne návrhy
- ✓ stratégia samospráv
- ✓ adaptačné opatrenia
- ✓ sociálne politiky
- ✓ zdravotné politiky
- ✓ občianska participácia