Ministerstvo životného prostredia navrhlo novelu zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorá je ďalším krokom k znižovaniu štandardov ochrany životného prostredia. Zhodujú sa na tom mimovládne organizácie v hromadnej pripomienke k zákonu. Ministerstvo prichádza s návrhom, ktorý narúša základné demokratické princípy v tejto oblasti rozhodovania, spôsobuje chaos v legislatíve, no predovšetkým a výrazne znižuje ochranu životného prostredia pri povoľovaní veľkých stavieb.

Spolu 28 mimovládnych organizácií a iniciatív dnes zverejnilo hromadnú pripomienku k novele zákona o EIA. Podľa organizácií novela vytvára chaos v legislatívnom prostredí a vylučuje verejnosť aj obce z dôležitých častí procesu. Napriek tomu, že ide o kľúčový zákon v tejto oblasti, jeho zmena je opäť bezdôvodne v zrýchlenom konaní.

“Predkladaná novela je ďalšou ranou pod pás pre práva verejnosti a pre ochranu našej prírody. Bežní ľudia aj samosprávy prichádzajú o dôležité informácie. Návrh vypúšťa ich účasť v zisťovacom konaní, známom ako „malá EIA“, ktoré však je kľúčové pre ďalšie posudzovanie stavieb. A to všetko v hrubom rozpore s právom EÚ a tiež s Aarhuským dohovorom,” upozorňuje Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS.

Táto novela EIA pritom nie je jedinou, simultánne je v legislatívnom procese aj návrh z dielne Ministerstva dopravy v rámci schvaľovania novej legislatívy o strategických investíciách. Už teraz je jasné, že onedlho bude musieť byť EIA novelizovaná znova v súvislosti s dlhoočakávanou stavebnou reformou. Takýto nekoncepčný prístup vnáša do povoľovania veľkých stavieb neprehľadnosť, nepredvídateľnosť a chaos. Problémom to bude tak pre investorov, ako aj pre úradníkov a verejnosť, ktorí nebudú absolútne vedieť ako pri povoľovaní jednotlivých činností postupovať.

Asi najvýraznejšia zmena v novele sa týka takzvaného zisťovacieho konania. V tejto fáze sa určuje, ktorý projekt pôjde do samotného procesu posudzovania, a ktorý z hľadiska životného prostredia posudzovaný byť nemusí. V tejto časti je v podstate vylúčená verejnosť aj obce, ktoré nemajú projekt priamo na svojom území. Výsledkom zisťovacieho konania tak môže byť vydanie súhlasu s projektom bez možnosti sa do neho zapojiť. Účasť verejnosti, odborníkov a obcí, ktoré projekt ovplyvní, je dôležitou súčasťou celého procesu, pretože práve v zisťovacom konaní dochádza k upozorneniu na škodlivosť projektov.

“Príkladom je zámer stavby golfového ihriska v ochrannom pásme Nízkych Tatier. Významnú úlohu v procese vtedy zohral Inštitút pre ochranu prírody z Banskej Bystrice, ktorý upozornil na vplyv na významné chránené územia v okolí, keď sa kompetentné štátne inštitúcie k tomu postavili mimoriadne laxne. Ak by platil navrhovaný zákon, dnes by tu golfové ihrisko stálo, chránené mokrade v území európskeho významu by prichádzali o vodu, natekali by do nich chemické látky a postupne by zanikli a časť regionálneho biocentra Chraste by bola zničená hneď,” uviedol Marián Jasík z Inštitútu pre ochranu prírody.

V návrhu sa tiež ráta so zmenou limitov, ktoré určujú či sa budú projekty posudzovať povinne alebo až v prípade, keď tak rozhodne orgán EIA. V niektorých prípadoch sa podmienky sprísňujú. V ďalších sa však menia tak, že projekty, ktoré boli doteraz povinne posudzované, budú podľa nových pravidiel len predmetom zisťovacieho konaním bez účasti verejnosti. Týka sa to malých vodných elektrární, športových areálov a ďalších typov projektov.

V neposlednom rade zákon mení informovanie verejnosti. Odstraňuje povinnosť zverejnenia informácií o projekte na úradnej tabuli, čo znemožňuje obyvateľom, najmä v dotknutých obciach, aby sa oboznámili s projektom alebo k nemu vzniesli svoje pripomienky. Podľa nových pravidiel, tak obyvatelia budú vedieť oveľa ťažšie ovplyvniť výstavbu škodlivých projektov v ich okolí.

Celé znenie hromadnej pripomienky nájdete na nasledujúcom odkaze.

O čo ide v novele zákona EIA:

Neprehľadná situácia 

• Spôsob, akým sa novelizuje posledné roky zákon EIA je neakceptovateľný, keďže pre jeho adresátov vytvára absolútne neprehľadný a chaotický právny rámec v dôsledku príliš častých a nekoncepčných zmien. Zákon EIA sa totiž nemení len cez túto novelu od MŽP ale aj cez zákon o strategických investíciách, ale bude ho meniť aj nová úprava stavebného zákona. Tento spôsob zmien privádza stav absolútnej právnej neistoty pre adresátov týchto noriem. Tieto opakované a nesystémové novely zákona EIA maria v konečnom dôsledku deklarované zámery zákonodarcu, ktorými má byť zefektívnenie povoľovacích procesov. Ako pri mnohých iných v súčasnosti prebiehajúcich zmien zákonov, aj tu platí, že tento druh zákona, ktorý ovplyvňuje široké spektrum procesov by nemal byť prijímaný v zrýchlenom konaní bez predošlej odbornej diskusie.
  
  

Zisťovacie konanie

• Zisťovacie konanie je fáza procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, kedy sa určuje, či môže mať projekt výrazný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Výsledkom tohto procesu je záväzné stanovisko, ktoré určuje či na projekt prebehne samotné posúdenie vplyvov na životné prostredie. Už dnes väčšina projektov končí len v zisťovacom konaní. Dôležitou súčasťou určenia, či bude projekt posudzovaný v procese EIA, je určenie prahových hodnôt k jednotlivým druhom projektov, ktoré sa nachádzajú v prílohách samotného zákona (viac dole). Tie sa v mnohých prípadoch v návrhu menia tak, že mnoho projektov, ktoré by mali nutne prejsť posudzovaním, už vypadnú z procesu.
• Druhou dôležitou súčasťou samotného zisťovacieho konania je aj účasť verejnosti, samospráv a inštitúcií. Práve občania, odborníci alebo aj mimovládne organizácie aktívne v lokalite projektu vedia často lepšie posúdiť, aké vplyvy hrozia z projektu. Preto je ich zastúpenie v tejto fáze veľmi dôležitá. Návrh novely zákona v podstate vylučuje verejnosť ale aj dotknuté obce, ktoré sú síce v susedstve ale projekt nie je v ich území, z zo zisťovacieho konania.
  
  

 Informovanie verejnosti

• Návrh ruší povinnosť obcí zverejniť zámer na svojej úradnej tabuli a webových stránkach. Tento postup zamedzuje kvalitnej účasti verejnosti na procese. Verejnosť tak bude musieť byť oveľa ostražitejšia, pretože ak obec a správu nezverejní, k týmto informáciám sa bude vedieť dostať len cez webové sídlo ministerstva. Obyvatelia dotknutých obcí, ktorí nemajú prístup k internetu prípadne, ktorí nesledujú webové sídlo ministerstva sa k týmto informáciám nemusia dostať.
• Problém je aj s informovaním obcí, ktoré nie sú podľa navrhovanej úpravy účastníci konania. Teda obcí, kde priamo projekt neleží ale sú v blízkosti a môžu byť projektom zasiahnuté. Takéto obce nebudú ani informované o procese. Takáto úprava je v rozpore s európskou legislatívou.
  
  

Európska legislatíva a Aarhus

• Aarhuský dohovor je významným nástrojom demokracie v oblasti životného prostredia. Jeho cieľom je zabezpečiť právo na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v oblasti životného prostredia. Slovensko, ako členská krajina EÚ dohovor ratifikovala. Práve infringement kvôli jeho neodoržiavaniu je podľa MŽP dôvodom na túto novelu. Samotný návrh však rieši len minoritne tento problém a paradoxne navrhuje viacero zmien, ktoré jeho naplnenie ešte viac znižujú a to v jeho všetkých troch pilieroch.
• Novelizácia alebo dokonca reforma zákona o EIA je bezo sporu nutná. Je to aj jeden z míľnikov v Pláne obnovy a odolnosti naplánovaný na rok 2025. Jedným z dôvodov je aj nutná akcelerácia obnoviteľných zdrojov energie, kvôli zhoršujúcej sa klimatickej kríze a potrebe riešenia energetickej krízy a závislosti od fosílnych zdrojov. Samotná Európska komisia však pri všetkých týchto opatreniach zdôrazňuje nutnosť zachovania kvalitného posúdenia vplyvov na životné prostredie, aby nedošlo k poškodzovaniu biodiverzity. Úprava posudzovania vplyvov na životné prostredie musí byť v súlade s EÚ smernicou o EIA aj s Aarhuským dohovorom.

Prílohy zákona a ich dôležitosť

• V prílohách zákona sú vymenované prahové hodnoty pre určenie, ako sa bude posudzovať projekt pre rôzne oblasti. Môže to byť výmera projektu, množstvo kubíkov dreva či megawatty elektrárne. Prílohu určujú, ktorý projekt ide automaticky do povinného povoľovania (stĺpec A) alebo idú do zisťovacieho konania (stĺpec B). Projekty s hodnotami nižšími, ako sú uvedené v stĺpci B sa vôbec neposudzujú. Návrh upravuje limity rôzne. Niekde, ako pri spaľovniach limity sprísňuje. V iných prípadoch ich práve uvoľňuje.
  
  

Podporujúce organizácie

VIA IURIS, WWF Slovensko, Klimatická koalícia, Združenie Slatinka, Znepokojené matky, Greenpeace Slovensko, Priatelia Zeme-CEPA, Lesoochranárske zoskupenie VLK, Chceme zdravú krajinu, CEEV Živica, OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa, Cyklokoalícia, Prales, o.z., Inštitút pre ochranu prírody, PDCS, o.z., Priatelia Zeme – SPZ, OZ Pestrec, Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko, Iniciatíva My sme les, o.z. SOSNA, Klíma ťa Potrebuje, Nadácia Aevis, ZO SZOPK Košice 2013, Klub Strážov, o.z. SaUvedom, o.z. Triblavina, Centrum environmentálnych aktivít, Iniciatíva Bratislava otvorene

Kontakty pre novinárov:

Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS: 0905 560 159
Ivana Figuli, právnička VIA IURIS: 0915 038 609

Marián Jasík, Inštitút ochrany prírody: 0911 018 099